Bezpečnosť nadovšetko

Život znamená riziko. Nezáleží ako moc sa snažíme žiť „vo vatičke“, krutá realita je taká, že nebezpečenstvo nikdy nie je ďaleko. Zakaždýme keď prechádzate cez cestu, vystavujete sa riziku. Ľudia sa pošmyknú a spadnú v ich kúpeľniach, niekedy sa im prihodia vážne zranenia, niekedy aj niečo horšie. Momentálne v Británii okolo 30 – 60 ľudí osamote každý rok zasiahne blesk, priemerne takto umrú 3 ľudia naraz. Nebezpečenstvo je stále tu; nedokážeme sa mu vyhnúť. Ale môžeme sa naučiť toto riziko minimalizovať a obmedzovať.

 

Vo vzťahu k trénovaniu parkouru to znamená, hlavne pochopiť o čom je toto umenie. Tým, že traceur trénuje, pochopí aj to, o čom parkour nie je. Napriek senzáciechtivosti a idealizácie (hlavne v médiach) „veľkých skokoch“ a trénovaní vo výškach, parkour nie je o behaní po strechách a o iných dych-berúcich kúskoch. Každý kto si to myslí, jednoducho nepochopil podstatu.

Parkour je o zdokonaľovaní jedného nášho pohybu, s pôvabom, kontrolou, efektívnosťou a sebavyjadrením. Tieto ciele sa dajú dosiahnuť v hociktorom prostredí – tak prečo si voliť nebezpečné miesto na tréning ako napríklad strechu, keď miesta, ktoré sú oveľa viac rozsiahlejšie a rôznorodé sa skoro vždy dajú nájsť aj na zemi? Výška v ktorej trénujete je nepodstatná a väčšina striech ponúka len veľmi málo pre pomoc s individuálnym rozvojom traceura.

Naše umenie je založené na rozvíjaní si tela, aby bolo silné, rýchle a efektívne: jednoducho fit. Znamená to, že musíte mať cieľ udržať svoje telo v kondícii čo najdlhšie, ako je len možné, ktorý je po tom všetkom, skutočný test zdravia. Snažíme sa o dlhovekosť, nie len čo sa nášho tréningu týka ale aj našich životov; byť zdravý a energický po roky a desaťročia, ktoré prídu. A tak, ublížiť si počas tréningu, inými slovami, pre umenie, ktoré propaguje zdravie, je fakt, že si ho niekto zničí, nie je len kontraproduktívne ale aj v rozpore s účelom tohto umenia. Rovnako ako tí, ktorí cvičia bojové umenie sa starajú o to aby sa im nič nestalo, každý si musí položiť otázku ako je tento tréning efektívny? Odpoveď sa zdá, že ich tréning podáva vskutku veľmi dobré  výsledky, o ktoré sa tak tvrdo snažia…

Takže sa musíme zblízka pozrieť na náš vlastný tréning. Urobiť inventúru. Zhodnotiť riziká. Znášate zbytočné riziká keď môžete získať rovnaké schopnosti práve tak efektívne, ako pri bezpečnejšej metóde? Ako často sa pri tréningu vystavujete nebezpečenstvu len tak bezdôvodne, alebo že si chcete niečo dokázať? Buďte k sebe čestný, takéto konania nemajú s filozofiou parkouru nič spoločné, ani nikdy nemali.

Nechcem tým povedať, že parkour sa nemôže trénovať na vyššej úrovni. Všetci traceuri sa usilujú o schopnosť slobodne a efektívne sa pohybovať – nech už si pod „efektívne“ predstavujú čokoľvek – skrz akékoľvek prostredie, vysoké alebo nízke, uzavreté alebo rozľahlé, mestské alebo dedinské. Pointa je, že prostredie nie je stredom záujmu; je to majstrovstvo vlastného tela vo vzťahu k prostrediu. Strechy nie sú dôležité. VY ste dôležití. Tak sa zamerajte na seba.

Ako to dosiahnete?

V prvom rade, najdôležitejšie je vidieť podstatu umenia namiesto bezvýznamných efektných kúskov. Neklamte seba tým, čo vidíte vo filmoch alebo v televízii: vo väčšine z týchto scenárov je zabezpečená veľká bezpečnosť a bezpečnostné opatrenia a herecké výkony vykonávané profesionálmi, zatiaľ čo ostatní profesionáli nenechávajú nič na náhodu. Keby ste hľadali, zistili by ste, že majstrovstvo pochádza z tvrdého a dôsledného cvičenia a pokračuje zdokonaľovaním základov. Neexistujú žiadne skratky a žiadne tajomstvá.

Po druhé, nájdite si správny „návod“ na tréning kdekoľvek je to možné. Zúčastnite sa workshopov a seminárov, trénujte so skúsenejšími traceurmi vo vašom okolí, čo najčastejšie ako je len možné, a neustále sa vyhľadávajte dobré informácie a rady, ktoré môžete nájsť na tomto webe alebo iných fórach.

Po tretie, zastavte sa a začnite myslieť. Zhodnoťte si bezpečnostné opatrenia, ktoré uplatňujete vo vašom vlastnom tréningu. Pozorne prekontrolujte povrchy a materiály, na ktorých obyčajne trénujete, skontrolujte ich neporušenosť, stabilitu a buďte pozorný hlavne keď je mokro. Uvedomujte si vlastné limity a priveľmi sa zbytočne neprekonávajte. Ak si nie ste stopercentne istí tým, že ste schopný urobiť pohyb alebo kombináciu pohybov bezpečne, jednoducho to nechajte tak. Viac trénujte a vráťte sa k tomu neskôr, keď budete vedieť, že to dáte.

Bohužiaľ, v živote sú nehody nevyhnuteľné. Štatistiky nám hovoria, že veľa každodenných športov spoločnosť berie ako samozrejmosť, napríklad futbal alebo plachtenie. Tieto športy sú pre život viac ohrozujúce ako napohľad nebezpečné športy ako je parašutizmus alebo parkour. Nedávny športový priezkum ukázal, že rugby je najnebezpečnejší šport s 95.7 zraneniami na 1000 hráčov, futbal 64.4 na 1000. Porovnajte si to s horským lyžovaním s 2.6 zraneniami. Je jasné, že nemusíte vyšplhať horu aby ste boli vo väčšom nebezpečenstve. Faktom je, že po mnoho rokov kedy bol parkour praktikovaný ako disciplína, bolo iba málo serióznych zranení a to i po rozšírení do celého sveta.

Nepochybne, po celý život sme vystavení nebezpečenstvu. Nie je pochýb o tom, že parkour ako energická a dynamická disciplína, zahŕňa určité nebezpečenstvá. Je taktiež pravda, že pre lepšie chápanie možností a kontroly tela, traceur môže zlepšiť jeho schopnosť zaručiť nebezpečenstvo pred fyzickým poškodením. Ten kto skutočne trénuje sa stáva menej náchylný na úraz a viac si uvedomuje prostredie. Opatrné praktikovanie parkouru s dostatočnými inštrukciám by malo byť viac bezpečné. Tréning by mal pripraviť traceurov na nečakané a neodvratné situácie, keď musíš použiť telo na zabránenie ublíženiu si.

Takže trénujte bezpečne a zmeňte svoj tréning na bezpečnejší.

© Dan Edwardes

Autor článku: Dan Edwardes
Tento článok je preložený alebo skopírovaný z originálu so súhlasom autora z:
http://parkourgenerations.com/articles.php?id_cat=3&idart=17