Najčastejšie otázky

Toto sú najčastejšie otázky, ktoré dostáva a odpovedá na ne na svojom známom blogu „Power Is Nothing Without Control“ jeden z najrešpektovanejších traceurov na dnešnej PK scéne Chris ‘Blane’ Rowat. Veľmi inšpirujúce a veľmi komplexné dielo, ktoré môže pomôcť ako začiatočníkom, tak aj skúseným traceur-om. Pevne verím, že Vás neodradí rozsah tohto článku.

Autor článku: Chris ‘Blane’ Rowat
Tento článok je preložený alebo skopírovaný z originálu so súhlasom autora z:

http://www.blane-parkour.blogspot.com/

(*)-poznámka prekladateľa
Preklad:

Najčastejšie otázky (FAQ):

Dosť často dostávam e-maily v ktorých sa ma pýtajú otázky ohľadne Parkour-u, alebo tréningu a kiež by som mal viacej času na odpovedanie všetkým ako so zvyknutý.
Je stále ťažšie udržať tempo, lebo blog sa postupne rozrastá a a ja mám stále menej voľného času. Musel som rozmýšľať nad nejakou alternatívou, ktorá dúfam, sa postará o niektoré z najčastejších otázok. Všetky z nasledujúcich otázok sú tie, ktoré som v poslednom čase dostával e-mailom, alebo súkromnými správami a zopár čo som pridal, sú z tých starších, o ktorých som si myslel, že by o nich mohla byť zaujímavá reč.
Budem ich aktualizovať, ak to bude potrebné a ak je tu niečo, čo by ste chceli aby som pridal, neváhajte sa o tom zmieniť. K dispozícii bude tiež odkaz na pravej strane ponuky-(*Menu) na najčastejšie otázky (*FAQ ), aby bolo jednoduchšie orientovať sa v množstve príspevkov.

Kto si?

Volám sa Chris Rowat, narodil som sa v roku 1986, a  parkour som začal praktizovať od roku 2003.

O čom všetkom je tvoj blog?

Tento blog je pre mňa spôsob, ako zaznamenávať a zdieľať mojej skúsenosti v Parkour-e. Začalo to ako osobný spôsob (*pre vlastnú potrebu), ako môj denník, kde som si zapisoval svoj pokrok a udržiaval som si pár priateľov, až do dnešného dňa, spolu s tým, čo som robil a v čom som postupne rástol a zhŕňal články a ďalšie veci, ktoré dúfam, by mohli pomôcť ostatným ľuďom s ich tréningom. Mám ho v pláne ďalej rozširovať o ďalší užitočný obsah s postupom času.

Čo je Parkour a prečo ho robíš?

Parkour je metóda prípravy mysle a tela na rýchle nájdenie spôsobu prekonania fyzickej prekážky bezpečným a efektívnym spôsobom. Skúsenosti získané prostredníctvom tejto disciplíny je potom možné využiť v celej rade okolností, od pomoci v jednoduchých denných úlohách až po viac extrémne možnosti potreby uniknúť pred nebezpečenstvom, alebo dostať sa k niekomu a pomôcť ho zachrániť, ak potrebuje pomoc. Je to snaha, aby si sa stal silný ako jedinec v každom zmysle slova, aby si sa stal užitočný pre seba a ľudí okolo.
Každý z nás bol obdarený úžasným nástrojom, ktorý je v ľudskom tele, a môžete s ním robiť čokoľvek chcete, ale ja cítim absolútnu povinnosť, používať mňa a moje telo pre lepší život ľudí. Zaujímam sa o to a cítim, že sa to dá najlepšie dosiahnuť cez praktizovanie Parkour-u.

Čo si robil predtým ako si začal s Parkour-om?

Zvykol som hrať rôzne tímové športy ako futbal, basketbal a všeobecne som sa tešil byť fyzicky aktívny. Začal som výcvikom Shotokan Karate keď som mal približne 13 rokov, pretože som sa chcel naučiť, ako sa ubrániť. Potom som v tom pokračoval štyri roky, teda pred rozhodnutím, že chcem venovať viac času Parkour-u.

Kedy si objavil Parkour a kedy ste začali trénovať?

Moja prvá skúsenosť s Parkourom bola, keď som videl BBC reklamu na film Rush Hour (*Križovatka smrti) –  kde hrá David Belle. Okamžite to podnietilo môj záujem, ale v čase, keď som mal obmedzený prístup k internetu, a nemohol som nájsť žiadne ďalšie informácie o tom, čo vlastne tento „atlét“ robí. Neskôr som čítal krátky článok o Parkour-e v časopise a mal som pocit, že toto bolo niečo, čo by len málokto mohol robiť a zvládnuť… Vediac, že som nemal žiadnu šancu, ako sa dostať Francúzska, aby som mohol uvidieť týchto ľudí a naučiť sa od nich niečo, zabudol som na to. Neskôr som videl trailer na dokument s názvom „Jump London“ a uvedomil som si, že to bolo to isté čo som videl predtým. Díval som sa na dokument a vedel som, že to je to, čo som hľadal cez roky športov a bojových umení. Veril som, že by to mohlo byť niečo, čo som mohol robiť po tom všetkom, tak som začal trénovať hneď na ďalší deň.

Aké sú tvoje osobné tréningové ciele?

Mojím dlhodobým fyzickým cieľom je jednoducho pokračovať na rovnakej ceste zvyšovania mojej sily a zlepšenia mojej technickej zručnosti. Ale pre mňa, mentálny aspekt je niečo, čo je ešte zaujímavejšie ako ten fyzický. Vôľa je všetko a so správnym prístupom, cítim, že môžem dosiahnuť hocičo a to aj veci, ktoré sa na začiatku zdajú nemožné. Mám pocit, že nemá zmysel mať silné telo, keď nemám trénovanú aj myseľ k využitiu jeho potenciálu.  Ak sa príliš bojím vykonať niečo v nebezpečnej situácii, potom všetky moje telesné prípravy boli k ničomu. Tak sa snažím neustále vyzývať svoju myseľ a robiť veci, ktorých sa bojím.

Ako pristupuješ k fyzickému tréningu a ku kondičnej príprave?

Mojím cieľom fyzickej prípravy je zvýšiť svoju silu, rýchlosť, výkon, srdcovo-cievnu vytrvalosť, svalovú vytrvalosť a pružnosť. Snažím sa byť inteligentný v mojom prístupe. Volím cvičenia, ktoré bude mať priamy pozitívny vplyv na moju schopnosť pohybovať sa a doplňujúce cvičenia na udržanie svalovej rovnováhy, prevenciu proti zraneniam a cvičenie, ktoré chránia moje telo.
Pravidelný tréning celého vášho tela pomôže posilniť a chrániť všetky svaly, kĺby a kosti z vplyvov a záťaží objavujúcich sa v Parkour-e. Moja fyzická príprava a udržovanie predstavuje viac ako polovicu môjho celkového času stráveného tréningom.

Je záťažový tréning (*s činkami… atď) vhodný pre Parkour?

Vaše telo nevie čo je činka. Jednoducho len reaguje na záťaž zo svalov, ktoré sa obnovujú tak, aby mohli byť silnejšie, aby sa zabránilo ich poškodeniu pri toľkých podobných cvičeniach v budúcnosti. Takže dvíhanie závažia je absolútne dobrý spôsob, ako vybudovať a zvýšiť svalovú silu a vytrvalosť.
Našiel so však problém v dvíhaní činiek. Jednoducho je ťažké priamo posúdiť koľko si získal na sile a vytrvalosti, čo bude mať vplyv na tvoje pohyby.
S tréningom, kde využívaš hmotnosť vlastného tela (ktorý možno upraviť podľa tvojho vlastného pokroku, kde tréning bude postupne obťažnejší), budeš vždy pracovať so svojím telom a môžeš cítiť svoj pokrok vo viac prirodzenej podobe, viac pravidelným na spätnú väzbu.
Robenie drepov s ťažkým závažím nepochybne zvýši silu v nohách, ale ja by som nechcel vedieť, ako ďaleko by som mohol skákať s týmto nárastom sily. Ak by som trénoval silu nôh opakovaním skokov, môžem vidieť a cítiť výsledky priamo, ako sa zväčší diaľka do ktorej môžem doskočiť.
Veľa športovcov používa závažia a úspešne, ale ja radšej trénujem tak ako trénujem a mám z toho zatiaľ skvelé výsledky.

Môžeš popísať tvoj typický tréning ktorý absolvuješ za týždeň?

Nie je jednoducho! V danom okamihu, mám skôr vyhradený jeden tréning hornej časti tela a jeden tréning dolnej časti tela za týždeň. Či už pozostáva z tradičných cvičení, viac športových, či špecifických opakovaní, alebo kombinácie oboch, snažím improvizovať a hľadať nové spôsoby, ako vyzvať sám seba. Často stačí ísť von s cieľom tlačiť alebo ťahať niečo rôznymi spôsobmi, pomocou rôznych metód, alebo počas určeného času. No niekedy som až príliš unavený, aby som pokračoval. To záleží na mojich konkrétnych cieľoch na daný tréning.
Trénujem brušné svaly, paže, svaly dolnej časti chrbta asi trikrát týždenne a chodievam behať na 20-30 minút (počas neho mením rýchlosť) trikrát týždenne a zvyšok tréningu trávim zlepšovaním techniky. Obyčajne končím technickú časť tréningu s trochou ďalšej kondičnej prípravy. Zvyknem si dopriať týždenne jeden deň voľna z tréningu na oddych a relaxáciu.
Moje tréningové metódy sa neustále menia a vyvíjajú a ja experimentujem veľa a vidím, čo je najlepšie pre mňa. Čítal som, aby som sa viac dozvedel o tele a zapamätal si veci, ktoré som sa mi zdali užitočné a zároveň vyvrátil ostatné a ostávam hľadať tieto informácie aj naďalej. Časom som si vybudoval spôsob prípravy, ktorá mi vyhovuje, ale je to pokračujúci a organický proces, ktorý sa musí neustále aktualizovať, aby zabezpečil správny nasledujúci priebeh.

Aké vybavenie a pomôcky používaš?

Hlavne len nejaké pohodlné oblečenie, pri ktorom mi nevadí či sa zašpiní, alebo roztrhá a nejaká bežecká obuv. Častým nedorozumením býva, že potrebujete špeciálnu, alebo nákladnú obuv na praktizovanie Parkour-u, ale to by však nebolo ďaleko od pravdy. Mnoho ľudí trénuje všade aj bez akejkoľvek obuvi, zatiaľ čo ja ju radšej používam väčšinu času. Tie, ktoré používam nie sú ničím výnimočné.
Doporučujem snažiť sa nájsť pár, s ktorým sa pohodlne vpracete do svojho rozpočtu, vzhľadom k tomu, že je nepravdepodobné, že vydržia dlho. Vždy som hľadal obuv s dobrou absorpciou šoku z nárazu, a to najmä v prednej polovici, nejakou podporou členku, slušné a s trvanlivou gumou na podošve, ktorá ponúka slušný grip aj v najmokrejších podmienkach, a čo je najdôležitejšie, aby to bola ľahká topánka, nie je nič horšie ako pocit ťažkých topánok. Obvykle nosím obuv Kalenji (10£ za pár(*=11eur)!), alebo Nike Darts (okolo 30£(*=33 eur)). Ak peniaze nie sú problém, potom môžem odporučiť skúsiť niečo z radu Inov-8, ktoré sú tiež dobré topánky pre tréning.
Tiež používam niekoľko ďalších kúskov vybavenia, ktoré mi pomohli s fyzický rozvojom, dva najcennejšie sú 10kg vážiaca vesta a 5 metrové lezecké lano.

Ako ostávaš motivovaný k tréningu aj cez náročnejšie obdobia?

Keď som unavený, alebo keď je mokro a chladno vonku, alebo keď mám iné veci v mojej mysli, tréning sa môže niekedy zdať menej lákavý. V období ako teraz som si pripomínal svoje ciele a myslel na ostatných ľudí v mojom živote, ktorí by potrebovali, aby som bol silnejší, ako som teraz. Tento cvik mysle samotnej ma privádza k tomu, aby som šiel von a zlepšoval bez ohľadu na to, aké sú okolnosti.
Ak sa neustále pýtate sami seba, prečo trénujete a odpovedáte si úprimne, môžete to vhodne uprednostniť a venovať potrebné množstvo času na to.

Ako Parkour ovplyvnil ďalšie oblasti tvojho života?

Parkour mal obrovský vplyv na moje formovanie, kto som a na môj život dnes. Urobil ma zdravším, začal som si viac dôverovať a zaviedol ma k veľa skvelým ľuďom, z ktorých niektorí patria medzi mojich najbližších priateľov. Cestovanie, kamarátstvo a pocit, že som súčasťou niečoho pozitívneho, je odmena a to je naozaj úžasná vec, byť súčasťou niečoho.
Je tu však aj druhá stránka veci.
Parkour od teba vyžaduje veľa a ty si rýchlo začneš uvedomovať aj to, čo by bolo treba obetovať na dosiahnutie dobrej úrovne. Začína mať postupne vplyv na všetko, čo je v tvojom živote od tvojej stravy, po to koľko máš voľného času, tvoje vzťahy s rodinou a priateľmi. A ako niečo čo sa oplatí, zaberie aj toto obrovské množstvo času, tvrdá práca a odhodlanie byť čo najlepší.
Mám mozole na rukách ako baník v uhoľnej bani a navyše v mojom veku žijem s takmer stálou svalovou bolesťou v niektorých častiach môjho tela, ktoré potom po tréningu liečim. Krv ktorú som počas tréningov za tie roky stratil, by stačila na nakŕmenie malého národu upírov. Veľa času trávim vysvetľovaním typu, táto modrina, hentá jazva, alebo nejaká diera v nohe. Keď som pomyslel na to všetko, čo som tomu odovzdal doposiaľ a pozeral som sa dopredu na to, čo budem potrebovať k tomu, aby som sa dostal tam, kde chcem byť. No, nie je to pekná vyhliadka. Ale že sa to oplatí, odmenou bude VEĽA zábavy. Dobré body prevýšili zlé!

Pomohol ti Parkour vysporiadať sa s problémami z iných oblastí tvojho života?

Áno, ak  myslíš nejaké z prekážok, ktoré si prekonal a proces, ktorý si na prekonanie prekážky použil. Pomaly začneš zaobchádzať aj s inými problémami rovnakým spôsobom. Viac sa už nestretávam s panikou, alebo strachom – stačí začať hľadať spôsoby na ich prekonanie. Myslíš, ako sa ti podarilo prinútiť sa skočiť tak ďaleko od kolísavého a mokrého zábradlia na ďaleký konár, alebo vetvu a uvedomíš si, že tento problém nie je v porovnaní s tým taký zlý. Ak sa zastavíš a popremýšľaš o ňom,  prelom a analyzuj ho racionálne. Potom môžeš prísť s riešením problému a presunúť ho do minulosti podobným spôsobom.

Meníš svoj tréning počas zimy?

Áno. Nie ani tak moje metódy, ale sú tam ďalšie veci, ktoré sa stanú významnými v zime. Trávim viac času zahrievaním, dvakrát kontrolujem každý povrch. Beriem do úvahy vlhkosť, alebo ľad a pretože že je tmavšie viem, že moja hĺbka vnímania sa bude meniť a potrebujem to nejak vyrovnať. Nemám záujem o tréningy v telocvičniach, a to aj keď chladno, mokro alebo všeobecne nepríjemne vonku. Vždy existuje spôsob, ako trénovať a v zime, aj tie najmenšie, najjednoduchšie veci sú zrazu veľké výzvy, ktorím čelíš. Použi to ako svoju výhodu, a uvedom si, že keď to dokážeš skočiť teraz, keď je to tak ťažké, naučíš sa viac, ako keby si mal čakať, kým to bude ľahké.
Niekedy si myslím, že by som radšej žil niekde, kde je počasie teplé a suché po väčšinu roka, ale pravdou je, že neviem. Parkour je disciplína, ktorá sa točí okolo prekážok, ktorým čelíš a hľadáš spôsoby, ako ich prekonať a neviem si predstaviť väčšiu prekážku ako krutá zima!

Kto, alebo čo ťa inšpiruje?

Som inšpirovaný z rôznych zdrojov a môže sa to vzťahovať aj na veľa ďalších športovcov, disciplín a športov. Dokonca aj krátke vety, alebo výroky, ktoré som čítal, alebo počul môžu podnietiť moju fantáziu a dodávajú mi palivo na tréning. Hudba môže byť tiež inšpiratívna a rozhovory, alebo rady od profesionálnych športovcov mi často dodávajú nápady.
V Parkoure, som inšpirovaný ostatnými traceur-mi, predovšetkým pôvodnými francúzskymi traceur-mi, ktorím ďakujem za ich tvrdú prácu a obetavosť za celé tie roky. Bez ich úsilia by som nemohol robiť to, čo robím dnes.
Menej skúsení a začínajúci traceur-i ma často inšpirujú tiež, hocikto, kto ukáže, že má vášeň pre to, čo robí a usilovne pracuje na dosiahnutí svojich cieľov má môj bezprostredný obdiv a rešpekt.

Čo by si radil niekomu, kto sa chce zlepšovať v Parkour-e ?

Bez ohľadu na to, na akej ste úrovni, dal by som dve hlavné rady, hlavne tým, ktorí sa chcú zlepšovať v Parkoure:

1. Vyhnite sa úrazom.
2. Nájsť si niečo ťažšie a opakovať to dovtedy, pokiaľ to nie je jednoduché.

Znie to jednoducho, ale môže to byť trochu obšírnejšie. Aby sa predišlo zraneniam, je potrebné byť opatrný a sústredený a vždy poznať svoje limity, kondične pripravovať svoje telo a tým sa chrániť a počúvať svoje telo, kedy potrebuje prestávku na oddych.
Hľadať niečo ťažšie a opakovať to, pokiaľ to nie je jednoduché sa vzťahuje takmer na všetko. Či sa už jedná o nový skok, ktorý je na tvojej hranici, alebo na určitý počet klikov a konfrontovať to, čo je pre teba ťažké, a tak na tom pracovať, kým to nebude ľahké. Potom nájsť niečo nové!  Toto zabezpečí, že sa vždy budeš sám tlačiť a zlepšíš sa vo všetkom a malo by to pomôcť vyhnúť sa  „plošine“ =(*stagnácia, na jednej úrovni, nezlepšovanie sa). Naraz, keď sa niečo stane jednoduché, je čas nájsť novú výzvu, aby sa váš tréning nestával fádny a nudný.
Tu neexistujú žiadne skratky a zjednodušenia obávam sa, len si treba udržať tvrdý tréning a pokúsiť sa vždy zlepšiť o trochu zakaždým, keď ideš von a zvyšok sa postará sám o seba.

Prečo robíš videá?

Baví ma vytváranie videí a zdieľanie myšlienok s ľuďmi. Bolo to video, čo ma inšpirovalo k začatiu Parkour-u, takže si cením jeho silu. A aj keď niekto vidí moje video a páči sa mu, potom by sa možno o tom čo robím chcel dozvedieť viac, alebo o tom povie svojim priateľom. Dúfam, že video pomáha rastu Parkour-u a ak ostatní ľudia vytvárajú videá tiež, potom všetci môžeme zdieľať svoje myšlienky, tréningové lokality a metódy.

Prečo nerobíš flipy a akrobaciu?

Radšej trávim svoj tréningový čas inak. Tieto veci vyzerajú dobre a javia sa ako sranda, ale nerobím ich k vôli tomu, aby som na ľudí zapôsobil. Mojím cieľom je naučiť sa pohybovať, čo najbezpečnejšie, čo najefektívnejšie a čo najrýchlejšie cez prekážky a  pre mňa akrobacia patrí len k zbytočnému riziku.
Vždy som mal rešpekt k ľuďom, ktorí trénujú naozaj tvrdo a robia akrobaciu, ale pre mňa je to úplne iná činnosť.
Z rovnakého dôvodu, ako by lev neuvažoval nad  obetovaním zbytočného tušenia, alebo nebezpečenstva na prekonanie rýchlo-tečúcej rieky, tak sa aj ja snažím nájsť výzvy a náročné skoky, prekážky a cesty, ktoré ma posilnia a budem môcť čeliť svojím obavám a potlačiť svoje limity a obmedzenia s použitím len základných techník.

Aký je tvoj názor na rozdiely medzi Parkour-om, Freerunning-om, L’art du déplacement a na politiku akou sa to často tvrdí?

Snažím sa nebyť angažovaný v tomto, alebo nechcem príliš často myslieť na tieto veci. Všetky pochádzali z rovnakého miesta, od rovnakých ľudí a hlavne všetky sú si veľmi podobné, s mierne odlišnou podstatou, ktorá závisí na tom, koho ste sa opýtali.
Viem, čo je to, to čo chcem robiť a mám svoje vlastné ciele a spôsoby, ako sa tam dostať, tak nech to niekto volá, Parkour, Freerunning alebo L’art du déplacement to nie je pre mňa dôležité.  Ja osobne trénujem cestou, ktorou som presvedčený, že je veľmi blízka tomu, čo Parkour mal byť, keď bol vytvorený. A áno, vravím, že Parkour, ale meno nie je dôležité, je to jediné v čom pokračujem za mojím cieľom.
Skutočne mám problém s pochopením toho, keď ľudia robia neuvážené veci, ktoré potom môžu ovplyvňovať úsudok ostatných ľudí. Že to je to, čo my všetci robíme. Nechcem robiť kaskadérske kúsky, opovážlivé skoky alebo blbé žarty, lebo toto nie je Parkour.

© Chris ‘Blane’ Rowat